Pri stolovaní sa zvyčajne najvýraznejšie prejavuje pripravenosť k spoločenskému styku, sebaovládanie, spoločenský takt, ovládanie pravidiel spoločenského správania, zdvorilosť a slušnosť. Ak sa niekto ocitne v spoločnosti ľudí, ktorí ovládajú všetky tieto jemnosti, mal by na seba čo najmenej upozorňovať a čo najviac sledovať správanie skúsenejších. Spoločenské správanie je ako všetko ostatné vecou cviku. Od mladého človeka nikto nebude žiadať, aby poznal všetky pravidlá, ťažko ich však niekedy zvládne, ak bude ku všetkému pristupovať po svojom a originálne, a nebude vnímať ponaučenie, aké mu poskytuje správanie ostatných. Ak niekto chce byť naozaj originálny, musí veľmi dobre poznať pravidlá, ktoré chce porušovať. Inak nejde o originalitu, ale o obyčajnú nevedomosť alebo ignorantstvo.

Zásady stolovania podľa klasika umenia gastronómie

Počet pozvaných by nemal prevýšiť dvanásť, aby sa všetci mohli zapojiť do rozhovoru.

Jedáleň by mala byť luxusne osvetlená, teplota v miestnosti príjemná, príbor žiarivo vyčistený.

Pozvaní nech majú rozličné povolania, ale podobné záľuby a mali by sa do takej miery poznať, aby sa vyhli nepríjemným zoznamovacím formalitám. Muži majú byť duchaplní a ženy pôvabné, ale nie príliš koketné.

Jedál má byť veľa, majú byť starostlivo vybrané, vína majú byť prvotriedne. Pri jedle sa postupuje od ťažších jedál k ľahším, vína sa pijú najskôr ľahké a neskôr opojné. Pri jedle nech sa nikto neponáhľa - večera je posledná činnosť dňa.

Káva má byť horúca a na výber likérov dozerá hostiteľ.

Salón má byť taký priestranný, aby v ňom bolo miesto na spoločenské hry i na siestové rozhovory.

Hostí má priťahovať spoločenská zábava a počas večierka sa majú tešiť, že ich čaká niečo príjemné.

Čaj nemá byť príliš silný, punč má byť starostlivo pripravený a pečienku má pripravovať odborník, ktorý ju nezabudne potierať bylinkovým maslom.

Hostia sa nemajú rozchádzať pred jedenástou, ale o polnoci majú byť už doma.

"Ak sa zúčastní niekto na večeri, splňujúcej všetky tieto podmienky, potom sa môže pochváliť, že mu preukázali priamo božskú poctu. " Pochopiteľne. Možno niekedy zatúžite spestriť si svoj spoločenský život takýmto večierkom, a potom vám prídu pravidlá pána Savarina vhod.

Základné pravidlá stolovania by mal každý zvládať už od detstva v rodine. Rodina by mala aspoň cez víkend a vo sviatočných dňoch venovať stolovaniu zvýšenú pozornosť, nielen z výchovných dôvodov, ale pre vlastný príjemný pocit dôležitý z hľadiska zdravia a duševnej hygieny. Sviatočný stôl by mal byť vhodne prestretý, členovia rodiny by k nemu nemali prichádzať v nedbalom alebo dokonca pracovnom oblečení; pri stole by mal byť pokoj, konverzácia by sa nemala dotýkať pálčivých tém a riešeniu rodinných problémov . Taký obed alebo večera zvyšuje pocit súdržnosti rodiny a podporuje pohodu, ktorá je dôležitou súčasťou odpočinku.
Pre ľudí, čo sa aj vo svojom súkromí dokážu správať taktne a ohľaduplne, čo sa počas domáceho stolovania naučia ovládať základy tohto umenia (ktoré je vo svojich vrcholových formách dosť komplikované), nemôže byť potom problémom, ak sa ocitnú v situácii spoločensky zložitejšej, než akú poznali doteraz.