Ak si pozveme hostí, mali by sme vedieť, ako ich pri stole usadiť. Musíme poznať aspoň niekoľko hlavných zásad. Hostiteľka a hostiteľ sedia oproti sebe buď za užšími časťami stola, alebo pri širších uprostred. Čestné miesto pre muža je po pravej ruke hostiteľky , pre ženu po pravej ruke hostiteľa (ktorým môže byť v otcovej neprítomnosti aj syn). Pri usádzaní hostí k stolu sa opäť uplatňuje staré dobré pravidlo spoločenskej prednosti: starší majú prednosť pred mladšími, ženy pred mužmi, spoločensky významní pred menej významnými.

Usadenie hostí za stôl je vôbec pomerne náročný výkon, pretože hostiteľ musí dbať na veľa ďalších okolností. Striedavo by mali sedieť dámy a páni, vedľa seba by sa nemali ocitnúť ľudia, ktorí majú úplne odlišné záujmy a už vôbec nie ľudia, o ktorých je známe, že sa nezhodnú.

Pri obchodných rokovaniach sa nesmie zabúdať na jeho účel a tým, ktorí spolu majú čo prerokovať, treba umožniť, aby mohli byť v kontakte už počas jedla.

Zasadací poriadok musí byť premyslený už vopred, aby nedochádzalo k trápnym situáciám. Najjednoduchší spôsob, ako hostí usadiť na ich určené miesta, je uviesť ich ku stolu a ponúknuť im stoličku. Pri početnejšej spoločnosti sa dávajú kartičky s menami (prípadne s jedálnym lístkom) pred tanier , pri veľmi slávnostných príležitostiach dostáva pán plánik stola s určením svojho miesta aj s menom dámy, ktorú má uviesť ku stolu. Okrem toho je zasadací poriadok vyvesený.

Ak určíme spoločenskú dôležitosť jednotlivých hostí, vyriešime všetky ostatné zložitosti a rozhodneme poradie, potom pri vytváraní zasadacieho poriadku postupujeme podľa tejto schémy. Najčestnejšie miesto (na čele stola oproti dverám) patrí hostiteľke, oproti nej sedí hostiteľ. Po pravej ruke hostiteľky si sadá pán číslo jeden, po ľavej ruke pán číslo dva. Aj ďalší v poradí sa riadia týmto krížovým spôsobom.

Ku stolu si sadá najprv hostiteľka, páni čakajú, kým sa neusadia dámy. Pri oficiálnych príležitostiach je povinnosťou každého pána najprv odprevadiť "svoju" (pridelenú) dámu k jej miestu pri stole. Nech už pri stole obsluhuje ktokoľvek (pri priateľských stretnutiach to býva obyčajne hostiteľka, ktorej prípadne niekto pomáha), nedopustí, aby hostia (tí by to tiež mali vedieť) skladali prázdne špinavé taniere na seba na stôl. Prázdne taniere sa berú sprava, nové (čisté alebo plné) sa podávajú zľava. Keď sa hostia obsluhujú sami, je ich povinnosťou ponúknuť svojmu susedovi. Misu s jedlom si nikdy nenechávajú pri sebe, ale posunú ju ďalej - slovom, prejavia základnú pozornosť k ostatným.

Nápoje sa podávajú sprava a poháre sa nalievajú na stole. V priateľskej spoločnosti môže hostiteľ nalievať mimo stola tak, že uchopí pohár, za hosťom ho naplní a plný postaví z pravej strany na stôl. Nalievať si môžu sami, pričom páni obsluhujú dámy. Minerálky sa dávajú na stôl vo fľašiach, víno buď vo fľašiach, alebo v karafách či sklenených džbánkoch.